citaty-na-dobre-rano
Elizabeth Andrea

Elizabeth Andrea

Dve hory

Ak by sme život človeka dali do obrazu, tak by to boli DVE HORY.

Pri výstupe na prvú horu si budujeme svoju identitu, svoje ego. Plníme si sny o rodine, postavení, majetku.

A potom sa niečo stane. 

A my padáme do údolia. 

Niektorí pomaličky ako dôsledok prirodzeného cyklu života, symbolicky zostupujú a začínajú sa pýtať. 

Niektorí strmhlav. Cez nejakú životnú udalosť, ktorá ich životom zatrasie si začínajú klásť tie isté otázky. 

Aký to má všetko zmysel? 

Prečo sa mi to stalo? 

Ako mám ďalej žiť aby som necítil (necítila) tú bolesť, ten strach, bezmocnosť, apatiu ….

Aký má môj život zmysel? 

Každý z nás to zažije. Je to prirodzenou súčasťou našich životov.

Po namáhavom výstupe za svojimi cieľmi už nestúpame. Už klesáme. Začíname si uvedomovať, že to čo nás predtým napĺňalo, stráca na svojej atraktivite. 

Meníme sa.

Mení sa náš pohľad na život. 

Prechádzame sa po údolí.

V údolí si prejdeme  3 stupňami :

Pre 1. stupeň je charakteristické, že sa urýchlene chceme vrátiť ku tomu ako to bolo predtým. Chceme opäť cítiť ten “zápal” budovateľa. 

Len to ide veľmi ťažko. Vlastne nejde. Lebo spôsob akým sme napĺňali náš výstup na prvú horu nám už nefunguje. 

Hľadáme nové spôsoby ale s tým istým zámerom. Chceme žiť ako predtým! Je to cesta obrovského úsilia ale bez veľkých výsledkov. 

Na 2. stupni prichádza rezignácia. 

Neviem ako ďalej. Vidíme “nepriateľa” tam vonku. Je to osud, život, ľudia okolo nás, spoločnosť  …. Môžeme v takomto postoji zotrvať veľmi dlho, niekedy aj roky a môžeme hybernovať až do okamihu smrti. 

Ak sa na 2. stupni nezdržíme dlho, potom nastupujeme na 3.stupeň. 

Ten je o zmene nás samých. Obrátime svoju pozornosť dovnútra a začneme sa pýtať. 

Hľadáme odpovede a vydávame sa na cestu sebapoznania. Vraciame sa ku svojej podstate. Je to návrat ku svojej vlastnej esencii duše. 

Pri výstupe na PRVÚ HORU sme žili z toho, čo nám o nás a o živote povedali druhí. Naučili sme sa fungovať podľa požiadaviek okolia. Naučili sme sa prežiť.

Vybudovali sme si kvalitné masky, ktoré nás mali ochrániť. 

Výstup na DRUHŮ HORU je výstup, pri ktorom sa zbavujeme týchto masiek. Zbavujeme sa svojho selektívneho vnímania sveta a seba. Stávame sa otvorenejšími a uvoľnenejšími.

Začíname si uvedomovať, kým sme naozaj. 

Začíname žiť “z vlastného prameňa”.

Je to cesta plná uvedomení. 

DRUHÁ HORA hovorí o ceste cez utrpenie mysle k múdrosti.

Mentálne utrpenie nám spôsobuje naša stratenosť v živote. 

Nevieme čo chceme, nevieme sa naplniť životom.

Stále nám niečo chýba. 

Chýba nám autentickosť.

Ten kto dokáže obdobie bolesti, bezmocnosti, stratenosti prijať ako výzvu na zmenu svojho života, ten človek nadobúda vyššiu múdrosť.

Pri výstupe na DRUHÚ HORU opúšťame programy detskej mysle. 

Keď stretnete človeka, ktorý pochopil o čom je DRUHÁ HORA, tak 

Ten Človek povedal ÁNO ŽIVOTU.

Ten Človek cíti zmysel svojho života. 

Ten Človek sa už nepýta čo môže očakávať od života.

Ten Človek sa pýta “Čo život očakáva odo mňa?”. 

Ten Človek túži byť UŽITOČNÝ. 

Ten človek je DOSPELÝ. 

Odoberaj nové články emailom