„V labyrinte života sa stratí iba naše ego, srdce cestu pozná“

Labyrint je jedným z najstarších duchovných a terapeutických pomôcok . Je to cesta k vlastnému stredu.

Moje prvé stretnutie s týmto symbolom bolo v Anglicku. Na skale bol vytesaný symbol labyrintu z čias neolitu. Keď som si ho prstom prešla, precítila som a uvedomila som si tú spojitosť so životom.
Chodíme a točíme sa, sme skúšaní a odvádzaní od svojho stredu, od seba, ale nakoniec sa vždy nájdeme. Vždy nájdeme svoj stred. Vždy nájdeme samých seba.

Labyrint je symbol pokoja, poznania samého seba a svojho miesta v živote. Ak s pokorou vojdete do labyrintu a položíte si určitú otázku,  podvedomie Vám vie dať odpoveď.

Cesta labyrintom je symbolickou cestou do Edenu, večného raja, je symbolom pochopenia.

Labyrinty sa využívajú pri magických zasväcovacích rituáloch od pradávna na celom svete. Symbol labyrintu nachádzame v Egypte, Indii, Tibete, používali ho aj obyvatelia Peru, Inkovia a aj kmeň Hopiov…

Symbol labyrintu bol aj v kresťanstve symbolickou cestou k Bohu k novozrodeniu.

Napr. Labyrint vo Francuzsku v Chartres ma 270 kameňov, čo odkazuje na počet dní v tehotenstve a predstavuje symboliku znovuzrodenia.  Koncom stredoveku je symbol labyrintu označený cirkvou ako symbol „zla“ a je nariadené aby boli labyrinty z kostolov odstránené. Labyrint v Chartres sa vraj zachoval len kvôli tomu, že nemali na jeho odstránenie peniaze.

Labyrint predstavuje univerzálny archetyp znovuzrodenia a vnútornej premeny v rôznych kultúrach.

Samotná cesta labyrintom predstavovala akýsi magický pohyb, ktorý zbavuje človeka úzkosti a prostredníctvom ktorého dochádza k zmene stavu vedomia, čo malo uľahčovať odpovede na otázky, s ktorými človek do labyrintu vstupoval.

Vnútorná premena človeka bola a  je základom poznania v každej kultúre.

Cesta labyrintom je cestou k sebe.