Máte potrebu prežívať v živote viac utrpenia alebo viac radosti?

Na túto  otazku  asi každý odpovie, že potrebuje zaživať viac radosti. Ale prečo sa nám to nedarí? Odpoveď je veľakrát v našom tele.

Stav našej reality určuje stav nášho bytia a opačne.  Tu je to známe, čo bolo skôr vajce alebo sliepka?

Stav nášho bytia je daný stavom našich myšlienok ( vedomá myseľ asi 5% ) a stavom našich pocitov a emócii ( podvedomá myseľ cca 95 %). To čo vysielame do okolia, to nám vytvára našu realitu.

Priťahujeme si situácie a ľudí na základe nášho nastavenia.

Aká je Vaša realita?  Zažívate viac radosti alebo viac utrpenia?

Ak už aj pracujeme s našimi myšlienkami, spoznávame samých seba, snažíme sa myslieť pozitívne, tak podvedomá myseľ u mnohých zostáva v potrebe utrpenia.

Podvedomá myseľ pracuje s tým, čo máme uložené v našej bunečnej pamäti. Všetky emócie a pocity, ktoré sme si vytvorili ako reakciu na to, čo sme zažívali.

Keď som v konštelácii dávala klientom precítiť, kam ich to „ťahá“, kde sa cítia „viac doma“  tak veľakrát vyšlo, že v utrpení.

Utrpenie dávalo pocit dôležitosti, priam spasiteľský syndróm a na radosť sa pozeralo s veľkým pohŕdaním. Radosť bola niečo bežné, nie dôležité a nudné.

Toto bolo veľmi silné najmä u žien.

Utrpenie bolo v minulosti požadované ako nutnosť na ceste k vykúpeniu sa z hriechov. Dobrovoľné utrpenie až obetovanie života na ceste za spásou duše bolo blízke každej kultúre. A toto nastavenie sme si v rôznych obmenách odovzdávali  z pokolenia na pokolenie.

Ešte stále máme v sebe presvedčenie, že len keď to ide ťažko, tak to má pre nás hodnotu.

Máme príslovie „Ľahko prišlo, ľahko odišlo.“ Nevážime si to.

A práve, keď nám to ide ľahko, tak sme „na vlne“ sme v spojení so životom, so sebou. Vesmír nám dáva veľké ÁNO. Ale toto nevidíme. 

My si radšej zabojujeme.

Určite to poznáte, že istý čas sa cítite dobre, ste spokojný a potom vždy „niečo príde“ a vy trpíte. Ja tomu hovorím, že nastúpili abstinenčné príznaky.  My sme boli závislí na určitom spôsobe utrpenia a fungovania v nízkovibračných emóciách. Tak si to vždy ako správni závisláci vypýtame. A keď dostaneme tú správnu dávku bolesti, tak opäť  si budeme chvíľu užívať radosti života.

A takto kolom dokola.

Tak ako z toho von?
Existuje už množstvo techník, ktoré nám s tým vedia pomôcť. Ale najdôležitejšie je, byť si vedomý, že len Vy máte hlavné slovo a tú silu zmeniť Vaše nastavenie.

Vedomým pozorovaním svojich myšlienok a svojich pocitov meňte postupne svoj stav bytia. Ak ste si doteraz úspešne ukladali do svojej mysle a svojho tela nízkovibračné myšlienky strachu a utrpenia, tak odteraz to môžete zmeniť. Vaše bunky Vás počúvajú.

Trpíme vždy len vlastnou reakciou na okolnosti. Buďte si vedomí svojich reakcií.

Skutočná sloboda príde vtedy, ak opustíme všetky predstavy o tom, ako by tá chvíľa mala vyzerať.

Utrpenie spočíva v neprijatí a v boji so životom, takým aký je.  Veľakrát úplne zbytočne reagujeme tam, kde by sme to mohli nechať tak. Reagujeme pudovo.

Začnite to trénovať pri jednoduchých situáciách každý deň. Buďte si vedomí svojej reakcie a pozorujte ako dlho v nej zostanete. Čím dlhšie, tak tým len prikladáte ďaľšiu dávku utrpenia ( vo forme hnevu, smútku,…) do vášho tela.

A takto postupne preprogramujete svoje bunky na vibrácie, ktoré Vám priťahujú do života viac harmónie.

A aj tu platí , že „tréning robí majstra ?“

Prajem Vám veľa trpezlivosti samým so sebou.

 „Na vyššej energetickej úrovni vás nemôže ovplyvniť žiadna negativita a vy priťahujete nové situácie, ktoré sú odrazom tejto vyššej energie“

Eckhart Tolle