Život na autopilota, je život na sedadle spolujazdca.

Málokto z nás si je plne vedomý toho, čo a ako cez deň robí.
Nejako sa nám to “DEJE”. A my reagujeme.
Reagujeme automaticky.
Tak ako sme zvyknutí, tak ako to už poznáme.

Ideme na autopilota.

Naše podvedomé vzorce správania, naše zmutované programy, majú v rukách náš život.
A my sa často dostávame do situácií, kde sa cítime ako obeť.
Máme pocit, že toto sme nechceli, toto sme si dobrovoľne nevybrali.
Ale bohužiaľ vybrali.
Vybrali sme si to tým, že nechávame riadenie nášho života autopilotovi.

Veľakrát sa nám stáva, že chceme niečo iné ako to, čo práve v živote prežívame.
Snažíme sa to nejako ustáť, snažíme sa to zmeniť.
Ale to je to isté ako keby sme sa snažili riadiť lietadlo, bez vypnutia autopilota.
To nejde, pokiaľ je autopilot zapnutý, je silnejší.
Môžeme sa sťažovať, môžeme protestovať, nemá s nami súcit.

Ako ho vypnúť?

Ako nájsť cestu životom, na ktorej sa necítime ako obeť?
Ako preladiť frekvenciu našej vnútornej navigácie?
Na frekvenciu života, v ktorom sa cítime dobre?

• Potrebujeme poznať čo naozaj chceme.
• Potrebujeme vedieť kam “letíme”.
• Potrebujeme vedieť, prečo chceme to, čo chceme.
• Aký budeme mať z toho pocit. Aké myšlienky nás tam dostanú.

A hlavne potrebujeme si veriť, potrebujeme sa ROZHODNÚŤ a prevziať riadenie do svojich rúk.

Aby naše úsilie nevyšlo nazmar, musíme si začať vedome vyberať tie správne myšlienky.
Vedome orientovať pozornosť na okolnosti a pocity, ktoré nás podporujú na našej ceste.

Vedome prestať venovať pozornosť, tomu čo nechceme a venovať pozornosť iba tomu, čo sa nám páči..
Vedome vkladať a denno denne trénovať.
Nové pocity, nové reakcie.

Prečo VEDOME?
Lebo iba tak vypneme autopilota.
Pokiaľ vidíme a vieme, čo nám každá myšlienka prinesie, tak už sa nespoliehame.
Už si vyberáme.

Našu budúcnosť si netvoríme niekedy neskôr.
Naša budúcnosť sa odohráva práve teraz v našej mysli, v našich pocitoch.
V budúcnosti toto všetko uvidíme v našej fyzickej realite.

To čo práve teraz žijeme, je svet vytvorený našimi minulými myšlienkami.
Je to svet našej minulej pozornosti.

Toto všetko sme mali v našej mysli, v našich pocitoch niekedy dávnejšie.

Preto všetky učenia upozorňujú na život v prítomnosti, na TU a TERAZ.
To je to najdôležitejšie.
A nie je na tom nič zložitého, pokiaľ vieme, prečo to robíme.

A potom niekedy v budúcnosti budeme spomínať na tie chvíle, keď sme si ju TVORILI.
Vo svojej mysli.
Vo svojom tele cez pocity a emócie.

Tento život je o tom, aby sme si tú cestu užili na sedadle šoféra.
Neboli len ufrfľanými spolucestujúcimi na vedľajšom sedadle, ktorí namiesto šoféra zapli autopilota a kritizujú cestu, ktorou ide.

Potrebujeme prekonať našu otupelosť, našu lenivosť, vypnúť autopilota a zobrať ZODPOVEDNOSŤ do svojich rúk.