vizu
Elizabeth Andrea

Elizabeth Andrea

Sila vizualizácie

“Ak si to viete predstaviť, viete to aj dosiahnuť.”
Williams Arthur Ward, americký spisovateľ

Priznám sa, že o vizualizácii som pred rokmi nevedela nič. Ale pri spätnom pohľade na môj život som si uvedomila, že som ju používala. A bola to práve vizualizácia, ktorá mi pomohla v mojich zlomových obdobiach života.

1 . Keď som prechádzala rakovinou.

Po diagnostikovaní rakoviny som spravila asi najdôležitejšie rozhodnutie v mojom živote.

Ja som tú chorobu prijala. Nebojovala som s ňou.

Povedala som ÁNO.

A po prečítaní knihy Valerija Sineľnikova „Dohoda s chorobou“, ktorá bola „náhodou“ mojou prvou knihou s takouto tematikou, som sa s rakovinou dohodla.

Moja dohoda znela:

„Áno, prišla si. Prijímam Ťa ako posla. Viem, že ma chceš niečo naučiť a ja sa učiť budem. A keď sa naučím, Ty odídeš.“

A od tej chvíle som sa učila. Učila som sa o sebe a o živote. Učila som sa naozaj veľmi intenzívne. Diagnóza bola jasná, môj 5 cm nádor s metastázami nebolo „povrchové zranenie“. Rôzne semináre, kurzy, školy a množstvo kníh. Množstvo učiteľov. Vedela som, že mám „dohodu“.

A popritom celom mojom učení, som si vizualizovala.

Celý čas som „videla“ samu seba ako zdravú, plnú sily a energie.

Videla som sa ako ženu, ktorá už rozumie samej sebe.

Videla som ideálnu verziu samej seba takú, akú som si vtedy dovolila mať.

Počas celej liečby som bola vedená svojou víziou, o ktorej som ani na okamih nazapochybovala.

A tá neviditeľná sila, ktorú som touto víziou prebudila, bola každým dňom silnejšia a viedla ma k poznaniu.

A dohoda sa naplnila …

2. Keď som prechádzala depresiou

Po mojom vyliečení, som si myslela, že toto bola moja asi najväčšia skúška, ktorou som si mala prejsť.

No mýlila som sa.

Môj milovaný mladší brat ochorel na rakovinu a do 8 mesiacov zomrel. Osem mesiacov neistoty, bezmocnosti a bolesti.

Zažila som to už pri mame, tete a ešte som mala aj veľmi čerstvé spomienky na moju liečbu. A všetko sa to opakovalo znova.  

Vedome som vedela ako by som to mala zvládať, ale moje vnútro bolo ubolené a kričalo „NIE“ už nechcem! Už nevládzem! Už stačilo!

Dostala som sa do odporu so životom. Začala som s ním bojovať a on bojoval so mnou.

Pocity bezmocnosti, ktoré ma valcovali každým dňom, sa prejavovali v každej mojej oblasti života. A keď som už raz nastúpila na vlnu odporu, život mi ponúkal situácie, kde som sa mohla cítiť viac a viac bezmocná.

Až keď som zostala doma na trojmesačnej PN, až vtedy som sa zastavila a uvedomila som si, kam som sa až dostala…

Dostala som sa na dno.

A vedela som, že sa potrebujem „poskladať“ nanovo.

A tiež som vedela, že to nepôjde zo dňa na deň.

Zbavená už asi všetkých emócií, som sama zo seba spravila „projekt“.

Nazvala som ho „100 dní“ .

Počas týchto 100 dní som „tvorila“ samú seba.

Videla som samú seba takú, aká chcem byť po 100 dňoch.

A za touto svojou víziou som šla každý deň. Nebolo to jednoduché. Odnaučiť sa vidieť svet čierno, trvá určitý čas. Prijať seba a život taký aký je, je veľké umenie.

Ale nevzdávala som sa a keď som jeden deň „spadla“ tak ďalší som vstala a opäť som vykročila.

Moja rakovina ma naučila o sebe veľmi veľa, ale bratova ešte viac.

Počas tých 100 dní som spravila veľa zmien v mojom prístupe k životu a to viedlo aj ku konkrétnym činom.

A moja vízia sa naplnila…

3. Ako som si vizualizovala svoju prácu

2O rokov som pracovala v mediálnej agentúre a z pozície media director opustiť túto „istotu“ nebolo vôbec jednoduché.

Ale vedela som, že toto všetko čím som si prešla a všetko to, čo som sa popritom naučila, bolo pre niečo. Videla som v tom svoje nové smerovanie.

Cítila som, že chcem sprevádzať ľudí na ich k ceste k samým k sebe.

Ukázať im, že nikdy nie sme bezmocní.

Aj keď spadneme, vždy sa vieme postaviť a stať sa ešte silnejšími. Ja som to mala prežité. Vedela som, ako to je byť úplne na dne. Ale vedela som aj, ako sa postaviť do svojej sily.

A tak som si vizualizovala ako to bude vyzerať, keď budem pracovať s ľuďmi.

Netlačila som na seba. Vedela som, že budem presne vedieť, keď ten deň príde.

Začala som pracovať na skrátený úväzok a to mi dávalo priestor venovať sa mojej vízii.

Nikdy nezabudnem na svoju prvú klientku. Dlho som nevedela nájsť odvahu začať pracovať s „cudzími“ ľuďmi. Moji priatelia to bolo iné.

Ale neznámi ľudia ?

A keď ten vnútorný tlak už bol naozaj silný, tak to prišlo. Viem, že som išla v aute a zrazu som z plného hrdla skríkla „ÁNO! Som pripravená!“ .

Bol to výkrik plný odhodlania a viery v seba.

O 2 dni som mala telefonát od prvej klientky, že by chcela prísť ku mne na terapiu.

A  raz ráno som sa zobudila a vedela som, že prišiel čas.

V ten deň som dala výpoveď. 

Teraz si veľakrát  pri terapiách uvedomím, že veď presne takto som to „videla“.

Ak chcete niečo v živote zmeniť tak vizualizujte. Vaša vízia musí odzrkadľovať to, po čom naozaj túžite. Vašu najhlbšiu túžbu srdca, ktorú budete mať v každej bunke Vášho tela. A takáto vízia vo Vás prebudí silu motivácie konať.

A čo je dôležité, vy tomu musíte veriť, že je to možné.

Silná motivácia vo Vás prebudí skryté sily podvedomia a začnú sa diať zázraky.

Položte si otázku:

„Je Vaša motivácia žiť šťastný život silnejšia ako Vaše ego?“

Ak ÁNO celý vesmír sa spojí, aby Vám pomohol realizovať Vašu víziu.

Odoberaj nové články emailom