ŽIVOT je nádherný v tom, že tie najdôležitejšie okamihy sú ukryté v jednoduchosti.
Môj veľmi silný zážitok prežitia vďačnosti ZA TO, ČO JE, je presne o tom.
O jednoduchosti.
Je to môj KOMPAS.
Ktorý ma vždy nasmeruje k tomu, čo je podstatné.
Ak by ste čakali niečo WAUUU, tak možno budete sklamaní
Bolo to počas obdobia, keď som chodila na chemoterapie.
Raz v noci som prišla do našej kúpeľne.
Ako som tam stála, zalial ma neuveriteľný pocit vďačnosti až stav blaženosti, za moju kúpeľňu.
Zdala sa mi nádherná a vnímala som každou bunkou môjho tela, že je dokonalá taká, aká je.
Pointov však bolo, že ja som bola predtým s ňou veľmi ale veľmi nespokojná.
Chcela som ju prerobiť. Musela som ju prerobiť!
Lebo iba ak ju zmením, tak až potom bude konečne podľa mojich predstáv!
A ja až potom môžem byť spokojná.
Ten pocit vďačnosti, ktorý som vtedy precítila, mi ju zrazu ponúkol v inom obraze.
Bolo to ako prebudenie zo sna.
Doslova „vytriezvenie z ilúzie“.
Kúpeľňa sa pre mňa sa stala behom sekundy nádhernou.
Bolo v tom až niečo mystické.
V tom symbole kúpeľne bol celý môj život!
Bolo to dokonalé!
Všetko bolo dokonalé!
Celý život bol dokonalý!
Aj moja rakovina bola dokonalá!
Bolo to WAUUU.
Po predošlej nespokojnosti nezostala ani stopa.
Cez novú “optiku” som si mohla konečne uvedomiť, krásu toho okamihu.
Krásu a dokonalosť toho, že ja môžem stáť vo svojej kúpeľni a dýcham.
Slobodne, ľahko, bez požiadaviek.
A tak je moja kúpeľňa stále rovnaká.
Je pre mňa pripomienkou toho, ako sa moja nespokojnosť s tým čo je, zázračne zmenila na vďačnosť.
Vďačnosť za to, že to všetko môžem prežívať.
Tvárou v tvár KONEČNOSTI , vieme objaviť krásu aj v dočasnej nepohode.
Uvidieť DOKONALOSŤ ŽIVOTA.
